Toto minule spravili taký prank v Kanade, že slniečkok čo žiadali viac migrantov prijať, tak sa ich opýtali, že či by boli ochotní aj sami niekoho ubytovať? A všetci hrdinovia, jasné, neni problém... Tak spoza rohu vyskočil figurant arabského vzhľadu a už išla spŕška výhovoriek, malý byt mám, lepšie mu ísť dakam do centra kde je školený personál, ešte musím porozmýšľať...
Nevadí mi ani tak opačný politický názor, ako takéto maximálne pokrytectvo.
Ako súvisí názor na pravidlá pristahovalectva (napr ci sa udelí povolenie na pobyt iba profesiam ktorych je nedostatok alebo každému)
S povinnosťou ubytovavat u seba ľudí?
| 31.7.2020 11:01
Marcus: nebolo to vo Svedsku? lebo som to videl, ale mozno spravili rovnaky aj v Kanade
tmiro: tych ludi sa najprv opytali, ci su ochotni ich u seba ubytovat a oni s tym nadsene suhlasili. Az do okamihu, ked sa objavil Ahmed v osuchanej vetrovke. Tu nejde o povinnost, tu ide o pokrytectvo.
Jasne, je to pokrytectvo. Ale obávam sa, že také pokrytectvo máme v akejkoľvek oblasti, nielen ohľadom imigrantov. Keď sa hovorí vo všeobecnosti o pomoci, tak máme často plné ústa slov ako treba pomáhať, ale ked dôjde na reálne skutky, nemáme dosť času, priestoru, peňazí, atď. Keby som teraz na Slovensku na ulici nečakane oslovil okoloidúcich, či by sa malo pomôcť trebárs opusteným deťom, predpokladám, že väčšina by mala pekné reči, ale keby som ich podobne prevapil s konkrétnym dieťaťom v núdzi, možno by reakcie neboli veľmi odlišné od tých kanaďanov vo videu
lenze co pises, je vseobecne. im bola polozena konkretna otazka, ci by si vzali utecenca k sebe domov.... da sa povedat, ano, ale teraz nemozem, dam vam cislo a zajtra sa o tom porozpravame... ale namiesto toho tam boli same vyhovorky.
Ale to je klasický psychologický postup. Najskôr sa ťa spýtam všeobecne, či by sa malo pomáhať deťom v nudzi. Keď máš pekné reči, že treba, tak zaútočím, že teda keď si za pomoc, či by si ty konkrétne pomohol. Vtedy anonymnému anketárovi spravidla odpovieš v súlade so svojím predchádzajúcim tvrdením, teda že "no určitéé". A posledným krokom ťa priklincujem živým príkladom a poviem ti, že dnes sa postaraj o toto dieťa
Áno, bohužiaľ spoločnosť je pokrytecká a naučila sa nebyť úprimná. Pretože úprimnosť je brané ako niečo zlé. Preto ma ľudia nemajú radi, aj keď som ako oni, len sa nepretvarujem.
Keby sa ma opýtajú, treba sa podeliť o "naše" bohatstvo? Poviem nie, máme na Slovensku priveľa ľudí, ktorí živoria. Namiesto pomoci Afrike a pod. fondom to presmerujme na bezďákov, nech sú nejaké tvrdé reštartovacie programy. Prijal by som bezďáka k sebe domov? Nie. Pomohol by som mu peniazmi? Nie. Prečo? Raz som to spravil a bol to podvodník (ale fakt dobrý). Ako mu pomôžem? Keď je hladný, kúpim mu na stanici za 3 € bagetu. Prečo mu nedám viac? Lebo neverím v dlhodobé vyživovanie a dávanie živobytia za nič. Keď sa umyje, oholí a vie po anglicky, sprostredkujem mu v práci pohovor.
Proste vytvorme spoločne podmienky - očloveč sa, prestaň chľastať a dáme ti reálnu možnosť k návratu do spoločnosti. Ale nie nosiť im pod nos za nič. V práci máme "charitu" a že "v sobotu ideme maľovať bezďákom ubytovňu, kto ide?" Wtf... Tak dám im štetce, farby, valčeky a budú si maľovať sami, čo snáď nemajú čas? Takéto krátkozraké riešenia nepodporujem.
Toto minule spravili taký prank v Kanade, že slniečkok čo žiadali viac migrantov prijať, tak sa ich opýtali, že či by boli ochotní aj sami niekoho ubytovať? A všetci hrdinovia, jasné, neni problém... Tak spoza rohu vyskočil figurant arabského vzhľadu a už išla spŕška výhovoriek, malý byt mám, lepšie mu ísť dakam do centra kde je školený personál, ešte musím porozmýšľať...
Nevadí mi ani tak opačný politický názor, ako takéto maximálne pokrytectvo.
Ako súvisí názor na pravidlá pristahovalectva (napr ci sa udelí povolenie na pobyt iba profesiam ktorych je nedostatok alebo každému)
S povinnosťou ubytovavat u seba ľudí?
Marcus: nebolo to vo Svedsku? lebo som to videl, ale mozno spravili rovnaky aj v Kanade
tmiro: tych ludi sa najprv opytali, ci su ochotni ich u seba ubytovat a oni s tym nadsene suhlasili. Az do okamihu, ked sa objavil Ahmed v osuchanej vetrovke. Tu nejde o povinnost, tu ide o pokrytectvo.
https://www.youtube.com/watch?v=JYtbLCa65eA
je to priamo v odporucanych pri videu ktore si tu dalhttps://www.youtube.com/watch?v=Py1NZT5_NlA
nedavno som ale videl aj ine podobne video len to neviem najst... velka sranda.
Jasne, je to pokrytectvo. Ale obávam sa, že také pokrytectvo máme v akejkoľvek oblasti, nielen ohľadom imigrantov. Keď sa hovorí vo všeobecnosti o pomoci, tak máme často plné ústa slov ako treba pomáhať, ale ked dôjde na reálne skutky, nemáme dosť času, priestoru, peňazí, atď. Keby som teraz na Slovensku na ulici nečakane oslovil okoloidúcich, či by sa malo pomôcť trebárs opusteným deťom, predpokladám, že väčšina by mala pekné reči, ale keby som ich podobne prevapil s konkrétnym dieťaťom v núdzi, možno by reakcie neboli veľmi odlišné od tých kanaďanov vo videu
lenze co pises, je vseobecne. im bola polozena konkretna otazka, ci by si vzali utecenca k sebe domov.... da sa povedat, ano, ale teraz nemozem, dam vam cislo a zajtra sa o tom porozpravame... ale namiesto toho tam boli same vyhovorky.
Ale to je klasický psychologický postup. Najskôr sa ťa spýtam všeobecne, či by sa malo pomáhať deťom v nudzi. Keď máš pekné reči, že treba, tak zaútočím, že teda keď si za pomoc, či by si ty konkrétne pomohol. Vtedy anonymnému anketárovi spravidla odpovieš v súlade so svojím predchádzajúcim tvrdením, teda že "no určitéé". A posledným krokom ťa priklincujem živým príkladom a poviem ti, že dnes sa postaraj o toto dieťa
Áno, bohužiaľ spoločnosť je pokrytecká a naučila sa nebyť úprimná. Pretože úprimnosť je brané ako niečo zlé. Preto ma ľudia nemajú radi, aj keď som ako oni, len sa nepretvarujem.
Keby sa ma opýtajú, treba sa podeliť o "naše" bohatstvo? Poviem nie, máme na Slovensku priveľa ľudí, ktorí živoria. Namiesto pomoci Afrike a pod. fondom to presmerujme na bezďákov, nech sú nejaké tvrdé reštartovacie programy. Prijal by som bezďáka k sebe domov? Nie. Pomohol by som mu peniazmi? Nie. Prečo? Raz som to spravil a bol to podvodník (ale fakt dobrý). Ako mu pomôžem? Keď je hladný, kúpim mu na stanici za 3 € bagetu. Prečo mu nedám viac? Lebo neverím v dlhodobé vyživovanie a dávanie živobytia za nič. Keď sa umyje, oholí a vie po anglicky, sprostredkujem mu v práci pohovor.
Proste vytvorme spoločne podmienky - očloveč sa, prestaň chľastať a dáme ti reálnu možnosť k návratu do spoločnosti. Ale nie nosiť im pod nos za nič. V práci máme "charitu" a že "v sobotu ideme maľovať bezďákom ubytovňu, kto ide?" Wtf... Tak dám im štetce, farby, valčeky a budú si maľovať sami, čo snáď nemajú čas? Takéto krátkozraké riešenia nepodporujem.
@Marcus Phoenix: Taký tvrdý, bezcitný, neempatický, priam anarchokapitalistický názor... sa mi veľmi páči, sám mám podobný ;)